Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Janko Kráľ (1822 - 1878 )
romantický básnik, príslušník Štúrovej školy
Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne: Duma bratislavská a Zverbovaný.
J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku 1848 spolu so svojím priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Šahy

J. Kráľ väčšinu svojich básní neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa.
Jeho poézia je z tvorby štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektívnejším a najrevolučnejším básnikom štúrovskej školy. Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.

Útvar: balada
Postava: divný Janko (má mnohé vlastnosti autora)
 Kompozícia: tri časti
 
I. subjektivizovaná časť - ja rozprávanie, 13-slabičný verš (aabbcc)
II. text balady ľudového typu 7-  až 6-slabičný verš, rým abcb
III. obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu, 13-slabičný verš, rým aabbcc
 

I. Jej úvodné časti sú osobnou spoveďou romantického samotára, lyrického hrdinu, obrazom jeho rodného kraja, detstva a mladosti, jeho nepokoja a blúdenia po brehoch Váhu.

V tejto časti sa dozvedáme aj charakteristiku hlavného hrdinu. Odlišuje sa od ostatných rovesníkov svojou samotárskou povahou. Je hrdý, ukrutný a smelý. Je jedinečný, hnevu sa nebojí, o lásku nestojí, u ostatných vzbudzuje nenávisť, nikoho nemá rád, neváži si svoj život a nevie si v ňom nájsť miesto. V najťažších chvíľach nachádza uspokojenie v myšlienkach na rodný kraj, ovce, zbojníkov, gajdy.... Jeho milujúci rodičia sú z neho nešťastní. Janko nerešpektuje zvyklosti - hoci je sviatok Vstúpenia nejde do kostola, sviatočne sa neoblečie, blúdi v čiernom kepeni ako havran. Jeho pocit smútku sa stupňuje, nepomáha mu ani plač. Od večere sa vychytí von. Dozrie v ňom rozhodnutie odkliať "zakliatu pannu". Príroda sa začína pripravovať na príchod čohosi tragického, zvieratá cítia blízkosť smrti.
 
II. Autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. Začína sa text ľudového typu balady, ktorý hovorí o tom, že kto o polnoci v tento sviatok skočí doprostred Váhu a prevráti si šaty naopak, môže odkliať zakliatu pannu (Slovensko, slovenský národ, ktorý akoby spal, bol zakliaty, nemohol sa prejavovať pod nátlakom maďarizácie) a tá mu vyplní každé prianie. Dej sa dramatizuje, blíži sa polnoc, voda vo Váhu búcha o skaly, Janko sa prežehná a vrhá sa do rozbúrenej rieky.
 
III. Nad ránom pastierik budí dedinu smutnou zvesťou, že Janko je na brehu Váhu mŕtvy. Nedodržal podmienku, že musí mať všetko oblečenie naopak - "múď si neprevrátil" (mešec na tabak) a preto zomiera, tak ako zomierajú väčšinou osamelí bojovníci za práva svojho národa.
 

Zdroj: http://www.metoo.sk/11957/janko-kral-zakliata-panna-vo-vahu-a-divny-janko-obsah-literarneho-diela